Prečo sa musia veci kaziť? (kapitola Zdanie klame)

“Myslíš, že o teba stojí?” spýtala som sa.

“Iste! Stále mi dáva najavo, ako je jej so mnou dobre… A ten sex!”

“No, zas až tak podrobne som to nechcela vedieť,” uškrnula som sa. “Ale čo ti potom nesedí?”

“Keď ja neviem… Prial by som si, aby na mne visela aspoň tak, ako visím ja na nej! A aj hovorí, že visí, ale potom ide na tréning a na párty a do domova dôchodcov a znova na tréning a ja som sám, pozerám telku a špekulujem, ako by som bol radšej s ňou…”

“A ako vychádzate finančne? Ty máš teraz rozhodne dobrý plat, keď už si vedúci, ale na produktovom toho ona veľa nezarobí…”

“Myslím, že preto si privyrába v domove dôchodcov. Rozhodne som nespozoroval, že by mala problém s peniazmi,” pokrčil plecami.

“Nikdy si od teba nepožičiavala?”

“Ale nie, Milka!” ohradil sa rozhorčene. “Nika nie je taká…”

“Prepáč, Miro, len som sa snažila upresniť si obraz o nej,” zahovorila som to rýchlo. “No a niektoré veci sa musím opýtať, inak mi ich sám od seba nepovieš.” Na okamih som bezradne stíchla.

“Milka, prečo to musí byť také ťažké?” vzdychol. “Prečo sa musia veci kaziť?”

Zamrazilo ma; presne tá myšlienka ma mátala len toť pred chvíľkou.

“Vieš, niekedy si myslím, že my ľudia nie sme schopní vnímať to dobré, ak nepoznáme nič zlé,” vyhŕkla som a mala som pocit, že to nehovorím ja k Mirovi, ale niečo iné hovorí mojimi ústami ku mne. “Ak je to stále dobré a stále to isté, po chvíľke otupieme a považujeme to za fádne. Možno potrebujeme, aby sa veci z času na čas pokazili, aby sme si znova začali vážiť to dobré… Aby sme si uvedomili, čo je pre nás skutočne dôležité a akí požehnaní vlastne sme.”

“No, myslím, že si to radšej napíšem na chladničku a budem si to denne čítať a nemusí sa nič kaziť,” zavrčal nešťastne.

“Pozri, a prečo ju neskúsiš vtiahnuť viac do svojho života? Rozšíriť tú oblasť, ktorú zdieľate? Prečo ju nezoznámiš so svojimi kamarátmi a nepodniknete niečo spolu?”

“To som už skúšal,” priznal znechutene. “Vždy mala nejaký iný program. Niekedy si myslím, že ju môj svet až tak nezaujíma.”

Bolo mi ho ľúto. “Hovor s ňou. Tak, ako si to teraz porozprával mne, povedz to aj jej… Ak na ňu pozeráš ako na svoju priateľku, potrebuješ jej nezatajovať veci. Možno nakoniec zistíš, že si vôbec neuvedomila, že ťa drží na dištanc!”

Videla som, ako sa mu uľavilo. Prisľúbil mi, že sa s Nikou porozpráva. A ja som si prisľúbila, že sa tej jeho nevyspytateľnej slečne tiež pozriem na zúbok. Potichúčky, potajnúčky, aby som nenarobila zlú krv.

vp4 co je dolezite

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Jedna myšlienka na “Prečo sa musia veci kaziť? (kapitola Zdanie klame)

Chceš pridať komentár?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s