V našom príbehu sme ústredným hrdinom vždy my (kapitola Pod kolesami)

Nezvykle veľa času som trávievala s Julkou. Odkedy sme sa na grilovačke tak otvorene porozprávali, urobila si Julka zo mňa svoju bútľavú vŕbu. Pracovala neďaleko, a tak sme spolu chodievali na obedy. Vždy sme preberali tú istú tému – Mikiho a jeho podivné správanie v poslednom čase. Najprv to Julka brala ako fázu, z ktorej sa Miki dostane, ale postupom času začala strácať vieru. Začala si skladať jednotlivé ústrky dohromady a obraz, ktorý jej vykresľovali, ju desil viac a viac.

“Myslím, že ma už nechce,” vyhlásila pochmúrne nad kávou.

“Ale to je nezmysel!” zaprotestovala som. “Viem, že ťa má rád! Len si spomeň na všetky tie razy, kedy mu ani trochu nevyhovovalo ísť s tebou niekam a aj tak šiel, hoci musel žiadať Roliho a Nora, aby ho zaskočili v robote! Keby mu na tebe nezáležalo, robil by to?”

“Vidíš… Na to som takmer zabudla!” V očiach sa jej zažali drobné iskričky nádeje, zasliepňali a znova pohasli. “Lenže to bolo vtedy. Teraz je celkom iný.”

“Vierka predsa vravela, že v robote je pod tlakom…”

“Vierka vraví tiež len to, čo sa jej hodí!” odvrkla nešťastne Julka. “Napríklad vedela celkom presne, že tá hrozná Kristína bude len chvíľku meškať – ale pred tebou sa tvárila, že možno ani nepríde! Lenže mne povedala, že Kristína príde, bude nepríjemná a ty z nej možno chytíš nervy, takže aby som bola stále pri tebe a zavolala ju, keby si sa zosypala.”

Zaskočene som na ňu pozrela. Posledný človek, s ktorým by som si spájala dvojtvárnosť, bola Vierka Mokešová! Zabolelo to ako ten úder harpúnou medzi oči. Zaregistrovala to.

“Prepáč, že ti to hovorím takto priamo, ale niekedy si náramne naivná, Milka! Myslím, že si Mokeša a jeho ženu hodne idealizuješ. Než sme šli na prvú spoločnú grilovačku, vravel mi Miki, že sa s Norom stavili, že si Mokešovcov dosadíš na miesto svojich mŕtvych rodičov.”

Ďalšia rana… V svojom zúfalstve Julka vôbec nespozorovala, ako mi jej slová ubližujú.

“Noro vravel, že Vierku prijmeš hneď, ale s Milanom budeš mať problémy. Miki tvrdil, že Milana obdivuješ natoľko, že ho prijmeš ľahšie ako Vierku.”

Zdvihla som sa a šla si po ďalšiu kávu. Potrebovala som sa aspoň na okamih dostať z dosahu Julky a jej negativity. Predstava, že pre Nora a Mikiho som bola len predmet stávky a pre Vierku Mokešovú niečo ako pokusný králik, hodne pošramotila moje sebavedomie… Stačilo pár Julkiných slov a už som sa z vrcholku spokojnosti strepala do priepasti pochybností!

Kým som sa vrátila k stolu, zrejme si už uvedomila, čo všetko mi hodila na hlavu. Vyzerala zronená a neistá.

“Asi som mala držať zobák, čo? Nehnevaj sa… ale odkedy to ide s nami s Mikim dole z kopca, strácam akosi citlivosť voči iným.”

“Myslím, že sa v tom príliš rýpeš.”

“A ty by si sa nerýpala?”

“Ja neviem, Julka. Nie som v tej situácii. Neviem, čo by som urobila, keby som v nej bola.”

“Znieš už celkom ako Miki!” vybuchla podráždene, začervenala sa a sklopila zrak. “Prepáč. Cítim sa, akoby ma boli všetci opustili.”

“Ak narážaš na to, že som ešte nehovorila s Mikim, tak ja som nezabudla… Len sa mi zatiaľ nenaskytla príležitosť. Vždy je pri tom aj niekto iný a nechcem pred inými podrobovať Mikiho krížovému výsluchu.”

“Prepáč, nemyslela som to tak… Mne je len tak strašne nanič…”

Aj som ju chápala, aj ma rozčuľovala. Nevedela som si ani len predstaviť, ako to v nej práve vyzerá… Mala som ju vždy za trocha ľahtikársku, nezdalo sa mi, že by si život veľmi pripúšťala, ale teraz sa správala, ako keby bol Miki pre ňu všetkým – podobne, ako Noro pre mňa.

Je zvláštne, ako si v situáciách, ktoré sa týkajú len nás, radi prichodíme jedineční a mimoriadni. Nebola by som to za nič na svete priznala, ale v hĺbke duše ma urážalo, že niekto iný má rovnako pekný vzťah ako ja. Ako keby to, že ona bola rovnako silno zamilovaná, znižovalo mieru mojej lásky k Norovi.

Musela som si priznať, že som naozaj hodne nechutný ksicht.

Vysvetlila som Julke, že sa musím vrátiť. Vyzerala namrzená; dnes ešte asi neprevalila na mňa celú zásobu svojej zlej nálady. V duchu som si povedala, že tieto spoločné obedy musím zatrhnúť, lebo ma celkom stiahne do depresie.

Objednávka

vp2 jedinecni a mimoriadni

Chceš pridať komentár?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s