Posudzovanie nám dáva pocit nadradenosti (kapitola Ticho pred búrkou)

Zamierila som k Soni.

“Oliver mi povedal, že ti prezradil, že na tancovačku ide so mnou,” začala som. “Chcela som ti to povedať prvá ja, ale už sa stalo. Keď sme včera spolu hovorili, ešte som nikam ísť nechcela. Ale Milo je názoru, že by som mala konečne ísť medzi ľudí, a tak keď sa Oliver opýtal, rozhodla som sa to využiť. Mrzí ma, že máš teraz zrejme pocit, že klamem. Ale hlavne ma mrzí, že s ním nepôjde Lucka. Netušila som, že máš v pláne použiť ho ako garde,” dodala som podľa pravdy. “Pokiaľ ho potrebuješ, aby mohla Lucka na tancovačku, tak samozrejme ostanem doma. Aj tak sa mi tam veľmi chodiť nechce.”

“Len sa netvár!” vyprskla Priska. “Do očí pekne, poza chrbát podrazy!”

Zlostne som sa k nej otočila. “Poznáš také porekadlo, Priska, že podľa seba súdim teba? Čo si mi práve o sebe povedala?”

Zalapala po vzduchu.

“A ako sa ťa vôbec celá záležitosť dotýka, že sa do nej montuješ? Alebo si chcela s Oliverom ísť na tancovačku aj ty?”

“Ty zmija malá nevychovaná!” vybuchla a šmarila po mne vareškou. “Že si zobák nezavrieš!”

“Usúdila si, že by som mala?” zaposmeškovala som. Obrátila som sa späť k Soni. Tá jediná bola dôležitá. “Ešte raz, Soňa – mrzí ma to. Povedz mi svoje plány a ja sa zariadim tak, aby ti vyšli.”

“To je v poriadku, Janka,” odpovedala. “Proste sa veci vyvinuli inak. Lucia chce veľmi na tancovačku, tak jej nájdem iný doprovod. Predsa nemusí ísť presne s Oliverom. Bola by som sa to síce dozvedela rada od teba, ale čo už…” Pokrčila plecami.

“Sedela som doteraz u Mila. Oliver mi to povedal pred chvíľkou. Moja prvá cesta bola za tebou,” vzdychla som.

“Nuž čo. Nešťastná zhoda náhod.” Soňa sa usmiala. “Nič si z toho nerob. Je to vec medzi nami dvomi a tá vec je v poriadku – a Prisku nepočúvaj. Nemá právo robiť ti výčitky.”

“No to ju tak zaujíma,” zagánila som na odutú Priscillu. “Nič iné nerobí radšej.”

“Nechaj ju na pokoji,” odporúčala mi Soňa. “Potom nechá na pokoji aj ona teba.”

To ťažko, povedal trpký hlas v mojej hlave. Sú ľudia, ktorí si žijú svoj život a nedbajú na to, čo robia iní. A sú ľudia, ktorí svoj život žijú cez to, že zaujímajú postoj k životom a skutkom iných ľudí. Dodáva im to klamlivý pocit nadradenosti. Priscilla k nim patrila a vedela som, že kým budem žiť a dýchať, bude mať ona názor na to, či žijem a dýcham SPRÁVNE.

Objednávka

VP3 pocit nadradenosti mensi

Uložiť

Chceš pridať komentár?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s